Svedomie
Svedomie je vnútorný hlas v človeku, ktorý nám hovorí, čo je dobré a čo zlé
. Svedomie môžeme rozdeliť podľa toho, kedy sa ozýva, na predchádzajúce a následné (vyčítavé).
Svedomie hodnotí naše konanie pred skutkom, počas jeho konania, i po vykonaní daného skutku
Ďalej sa rozdeľuje na isté a neisté, bludné, škrupulantské, silné a otupené. Ideálom je dosiahnutie svedomia správneho, ktoré dosiahneme neustálym vychovávaním (spytovaním) svedomia.
.
Úloha svedomia je udržiavať človeka v mravnej rovnováhe, pomáhať človeku, aby sa nevychýlil a nerobil zlo namiesto dobra
Hriech je vedomé (viem o tom) a dobrovoľné (sám to chcem, nikto ma nenúti) porušenie Božieho alebo cirkevného prikázania. : Predchádza naše konanie. Toto svedomie nám nehovorí len či skutok, ktorý sa chystáme urobiť je dobrý, alebo zlý, ale aj varuje, alebo naopak nabáda človeka, aby daný skutok buď vykonal, alebo nevykonal.
RÔZNE DRUHY SVEDOMIA
Predchádzajúce
Následné: Vyčítavé, ozýva sa po vykonaní skutku (výčitky svedomia). 
Isté: Človek vie isto, čo je správne a čo nie, čo má konať a čo nie.
Neisté: Niekedy sa môže stať, že rozum si je neistý. Potom je neisté i svedomie a vtedy by človek nikdy nemal konať, ak to nie je nutné, ale mal by sa najprv poradiť, poučiť, aby vedel, čo je správne.
Bludné: Niekedy má rozum úplne zlé poznanie – považuje vec zlú za dobrú. Ak niekto nezavinene považuje vec zlú, za dobrú a vykoná ju, nehreší, pretože to nepoznal ako zlo, ale ako dobro.
Hriech totiž pácha iba ten, kto vedome a dobrovoľne poruší Boží príkaz.
Škrupulantské: Je opakom voľného svedomia. Je to prípad ľudí, ktorí aj malé veci považujú za ťažké hriechy, stále sa k ním vracajú a majú pochybnosti o odpustení, preto sa aj opakovane a veľmi často spovedajú z toho istého.
Otupené (voľné): Žiaľ nie každý má svedomie silné. Niekto len ľahostajne mávne rukou a vykoná skutok, ktorý by iný za nič neurobil. Konaním skutkov proti svedomiu ho neustále utlmoval, umlčoval. Ono sa ozývalo, ale stále menej a slabšie.
Správne: Svedomie je potrebné formovať a to najmä tým, že budeme mať dostatočné poznanie o hodnotách a zásadách, ktorými chceme riadiť svoj život. Pri hodnotení skutkov sa totiž naše svedomie obracia najprv na poznanie, čo človek o veci vie, a podľa toho skutok hodnotí.
. Je to Boží hlas v nás, ktorý hodnotí naše konanie. Svedomie je paralelné k vedomiu – teda závisí od poznania (mravné normy najmä Desatoro) a nutne spolupracuje s rozumom.
Komentáre