Ľudia a niečo viac

 Seriál Kosti je inšpirovaný životom a prácou antropologickej forenzičky Kathy Reichs. Reichs je profesorkou antropológie na Severokarolínskej Univerzite v Charlotte a zároveň autorkou dodnes deviatich kriminálnych románov. Hrdinkou jej kníh je forenzická antropologička Dr. Temperance Brennan, ktorej život ako aj prípady sú inšpirované – a dalo by sa povedať, že kopírujú – život a prácu spisovateľky. V TV seriáli Kosti, produkovanom medzi inými aj Kathy Reichs, hlavná hrdinka rovnakého mena Temperance Brennan (Emily Deschanel) spolu s agentom FBI Seelym Boothom (David Boreanaz) rieši kriminálne prípady pomocou antropologickej informácie získanej z kostí obetí. Seriálová Brennan, ktorá je sama autorkou kriminálnych románov (kde sa hlavná postava volá Kathy Reichs), sa od knižnej líši vo viacerých detailoch. Knižná postava sídli, rovnako ako jej autorka, v Montreale kým televízny seriál sa odohráva vo Washingtone, D.C. V knihách nepracuje Brennan s FBI, ale sa často stretáva s detektívom Andrewom Ryanom, je rozvedená a má dcéru Katy – nič z čoho sa v seriáli nevyskytuje. Na druhej strane má seriálová Temperance rúškom tajomstva zahalenú rodinnú históriu, priateľských kolegov Angelu Montenegro (Michaela Conlin), Dr. Jacka Hodginsa (T.J. Thyne) a doktoranta Zacka Addyho (Eric Millegan) ako aj pevnú pozíciu v Jeffersonskom inštitúte.

Každá časť seriálu Kosti začína, ako každý dobrý kriminálny seriál, objavením mŕtvoly – v tomto prípade vždy iba pozostatkov ľudského tela, hlavne kostry a lebky. Čím divnejšie a netradičnejšie miesto odhalenia je, tým lepšie, pretože dnešný divák už videl a počul všeličo. Počas 44 minút sa potom Brennan a Booth, za výdatnej podpory jej kolegov z Jeffersonského inštitútu, snažia dopátrať pravdy a odhaliť vraha. Booth ako správny agent FBI verí svojej intuícii a vypočúvaniu svedkov, kým sa Brennan spolieha iba na vedu a fakty, ktoré jej prezradia kalcifikované ostatky ľudských bytostí. A že jej toho neprezradia málo sa divák môže presvedčiť v každej odvysielanej časti. Je udivujúce až po hranicu pochybovania, čo všetko sa dá z kostí človeka dozvedieť o jeho živote a hlavne smrti. Tam, kde CSI a jeho kolegovia aspoň čiastočne ospravedlňujú kvantá informácií získané viacerými vedeckými postupmi – „kompletná“ mŕtvola a jej obhliadka, odtlačky prstov, pušný prach, atď. – si Kosti vybrali veľmi špecifickú oblasť, ba až podmnožinu každého vyšetrovania, a stavia prípady výlučne na nej. Samozrejme, kosti zosnulého nie sú jediným dôkazom, vďaka ktorému sú prípady vyriešené – máme tu ešte zeminu a jej obyvateľov (doména Jacka Hodginsa), ako aj Bootha a jeho vypočúvacie metódy a veľmi futuristický 3D „vytvárač tvárí“ Angely. Avšak hlavné vodidlo ku rozuzleniu zločinu vychádza výlučne z kalcifikovaných pozostatkov človeka, čo v nielen pár prípadoch prekračuje hranice uveriteľnosti.

 
Dalo by sa povedať, že najväčším problémom seriálu Kosti je jeho špecifickosť a konkrétnosť. To platí nielen o vede a spôsobe riešenia záhad, ale aj o postavách, na ktorých seriál stavia. Viacpočetné tímy špecialistov, známe zo CSI, sú nahradené iba dvojicou vyšetrovateľov. Pravda, máme tu podporné postavy Angely, Hodginsa a spol., ale voči piatim či šiestim rovnocenným členom forenzického tímu proste nemajú šancu. Navyše, pri limitovanom počte hlavných postáv je nesmierne dôležitá vzájomná chémia. A tu, treba priznať, Kosti spočiatku ťažko zlyhávali. Prvých päť častí bolo neskonale slabých a skoro ma prinútili seriál prestať sledovať, keďže chémia medzi Brennan a Boothom absolútne nefungovala. Našťastie prišiel okolo siedmej epizódy zvrat v podobe lepších scenárov, zaujímavého antagonistu a vylepšeného vzťahu hlavných predstaviteľov. Postupne sa tak Kosti začali zlepšovať a dnes dosahujú úrovne CSI a spol.

Seriál Kosti rozhodne nepatrí na pomyslený Olymp televíznych seriálov. Podobne ako jeho kolegovia sa teší veľkej obľube, ale malej „kultovosti“. Jednoducho povedané, veľa divákov si seriál rado pozrie na zabitie času, ale po jeho skončení mu už veľa myšlienok nevenujú. Príjemne strávených 44 minút v spoločnosti mŕtvol, vrážd a zločincov, okorenené hlavne v neskorších častiach jemným humorom vychádzajúcim zo vzťahu dvoch hlavných postáv – nič viac a nič menej Kosti neponúkajú.